Prvé dotazníkové šetrenie bolo jednoduché dotazovanie študentov prvého a druhého ročníku bakalárského štúdia na katedre geoinformatiky UP v rámci v rámci výuky odborných predmetov autora práce. U týchto študentov sa predpokladala ešte minimálna odborná znalosť problematiky vzhľadom na skladbu vyučovaných predmetov.

Prieskum prebiehal jednoduchou formou odpovede na otázku „Ako by ste definovali pojem infografika?“ bez akejkoľvek pomoci internetu či iných zdrojov v rámci obmedzeného časového horizontu. Odpovede študenti zasielali elektronicky a boli kolektované do tabelárnej podoby na cloudovom úložisku.

Celkom bolo zozbieraných celkom 70 odpovedí. Vizualizácia nosných odpovedí vychádza z analýzy obsahu pomocou softwaru KH coder, ktorý má v sebe implementovanú funkciu termExtract. Funkcia dokáže zo zdrojových textových dát identifikovať podobné, často sa opakujúce sa formulácie a priradiť im skóre vyjadrujúce ich zastúpenie.

Študenti definovali infografiku veľmi obecne. V najväčšej miere ju predstavili ako grafické spracovanie informácie, prostriedok rýchlej prezentácie informácií, prehľadné grafické spracovanie informácií, interaktívna vizualizácia ale vyskytovali sa aj odpovede jednoduchého charakteru, ako napríklad je grafika, je druh obrázku diagramu či forma plagátu. Respondenti taktiež častokrát uviedli definíciu ale dodali, že si ňou nie sú istý alebo nevedia.

Druhý prieskum vychádzal z dotazníkového šetrenia v rámci medzinárodnej česko-brazílskej spolupráce UNIGOU Remote Program medzi Federal University of Paraná a Univerzitou Palackého v Olomouci. V rámci spolupráce vzniklo online interaktívne dotazníkové šetrenie v prostredí Limesurvey, ktorého cieľom bolo terminologicky ale i vecne vyčleniť priestorovo-orientovanú infografiku od máp. K medzinárodnému šetreniu bolo pristúpené zámerne z toho dôvodu, aby bolo možné efektívne určiť, či vnímanie danej problematiky je podobné v rámci dvoch diametrálne rozličných národnostiach, vzdelávacích i profesných štruktúr.

Dotazníkového šetrenia sa zúčastnilo 296 respondentov, od ktorých bolo možné započítať plnohodnotné odpovede, pričom väčšina bola Brazílskej národnosti. V oboch opýtaných skupinách sa jednalo o študentov, prípadne absolventov geografického či geoinformatického štúdia s povedomím o danej problematike v rôznych úrovniach.

Výsledky dotazníkového šetrenia naznačujú výrazný rozdiel v percepcii infografiky a máp medzi respondentmi, pričom 90,3 % účastníkov identifikovalo rozdiely medzi týmito dvoma pojmovými kategóriami. Na druhej strane, 9 % respondentov, predovšetkým z Brazílie, nepostrehlo medzi infografikou a mapami žiadne rozdiely, čo môže signalizovať kultúrne alebo vzdelávacie rozdiely v interpretácii týchto pojmov. Tieto zistenia sú dôležité pre porozumenie kultúrne kontextových faktorov, ktoré môžu ovplyvniť kartografickú a informačnú gramotnosť. Odpovede týkajúce sa definície infografiky boli konzistentnejšie, s dominantným vnímaním infografiky ako nástroja pre vizuálnu prezentáciu informácií. V prípade máp sa však objavili rozdiely v interpretácii; väčšina respondentov opísala mapy ako nástroje pre zobrazenie priestorových informácií, čo súhlasí s tradičným chápaním máp ako samostatného produktu, ktorý nie je zahrnutý pod termín priestorovo-orientovaná infografika

Samotné dotazníkové šetrenie je neustále aktívne a dostupné na tomto odkaze. Otázky v dotazníku boli stanovené tak, aby dokázal kvantitatívne opísať hodnotené mapy a infografiky. Respondent zaradením obrazu na vytvorenú škálu -5 až +5 vyjadruje mieru infografického štýlu v mape i infografike na základe jeho vlastnej znalosti či skúsenosti. Každý z obrazov tak bude špecificky opísaný a po vyhodnotení odpovedí mu bude priradená priemerná známka na navrhnutej škále.

Z analýzy získaných hodnôt vyplýva, že respondenti bez povedomia o grafike či kartografii prevažne udeľovali nižšie skóre hodnoteným obrazom. Prideľované hodnoty pomerne korelovali s respondentami, ktorých povedomie len v oblasti grafiky. Naopak, respondenti iba s kartografickým vzdelaním či pracovnými skúsenosťami a respondenti s povedomím v oboch oblastiach udeľovali vyššie známky. Vyššie rozdiely sú pritom viditeľné pri mapovej vzorke obrazov. Grafické znázornenie rozdielov od priemernej hodnoty jednotlivých obrazov na základe skúseností a vzdelania respondentov prezentuje nasledujúca interaktívna vizualizácia

Po vizuálnej analýze výsledkov je možné zhodnotiť, že čím viac narastá modernejšie, farebnejšie a ilustratívne prevedenie máp, tým viac stúpalo udelené skóre máp. Pokiaľ však bola mapa dominantným elementom na obraze, hodnota skóre neprekročila v priemere 0,26 – nebola teda braná za prevážne infografický obraz. Z pohľadu kladných hodnôt značiaci dominantné infografické spracovanie obsahu je badateľné, že pokiaľ čím obraz obsahoval viac výraznú mapu, jeho skóre síce bolo v pozitívnych hodnotách ale bolo nižšie.